Talianske Prosecco sa pre mnohých stalo neodmysliteľnou súčasťou letných večerov. Hoci u nás jeho popularita výrazne narástla až v posledných rokoch, jeho história siaha niekoľko storočí dozadu.
Odkiaľ sa vzalo
Prvá známa zmienka o názve Prosecco sa pripisuje Angličanovi Fynesovi Morysonovi, ktorý ho po návšteve severného Talianska v roku 1593 pod názvom Prosecho zaradil medzi slávne vína Talianska. Pod súčasným názvom Prosecco sa prvýkrát uvádza v básni Aureliana Acantiho z roku 1754.
Podľa väčšiny hypotéz pôvod Prosecca siaha až do obdobia starovekého Ríma a jeho predchodcom mohlo byť slávne Pucino. V časoch Rímskeho impéria sa „vinum Pucinum“ považovalo za skutočnú lahôdku, ktorej sa pripisovali liečivé vlastnosti a mnohí ju považovali za elixír dlhého života. Práve Fynes Moryson vo svojom cestopise spája Pucino s Proseccom, keď píše, že v „Histrii sa pestuje víno Pucinum, teraz nazývané Prosecho, ktoré veľmi oslavuje Plínius“. Tento citát je veľmi cenný aj preto, že naznačuje oblasť, v ktorej sa pravdepodobne začalo Prosecco vyrábať a v ktorej sa nachádza miesto so zásadným významom pre históriu tohto vína, hrad Prosecco. Pravdepodobne nebude náhoda, že pevnosť, ktorá pochádza z trinásteho storočia, mnohí odborníci označujú za starobylé „castellum nobile vino Pucinum“.
Je Prosecco odroda?
Hoci tradičný názov odrody, z ktorej sa toto víno vyrába, je skutočne Prosecco, keď sa tento názov v roku 2009 stal chráneným označením pôvodu v rámci EÚ, pre odrodu sa ako oficiálny názov prijalo staré synonymum Glera. Chránené označenie pôvodu obmedzilo možnosť pre výrobcov z iných regiónov používať pre šumivé vína označenie Prosecco len na základe názvu odrody. V posledných desaťročiach sa totižto okrem iných regiónov Talianska táto odroda pestuje aj v krajinách ako napr. Brazília, Rumunsko, Argentína, či Austrália.
Glera je hrozno stredne vysokej kyslosti ideálne na výrobu šumivého vína. V aróme sa dá nájsť krásna vôňa melónov, broskýň, hrušiek, či bielych kvetov, ale aj citrusových tónov. Výsledné vína sú zvyčajne ľahké až stredne plné. V závislosti od štýlu výroby a množstva zvyškového cukru sa obsah alkoholu môže pohybovať od 8,5 % do 12,5 %.
Apelácie
Spomínané chránené označenie pôvodu platí pre relatívne veľkú oblasť zahŕňajúcu deväť provincií v regiónoch Benátsko (Veneto) a Furlansko (Friuli-Venezia Giulia). Označenie Prosecco DOC môžu niesť iba vína z týchto regiónov, ktoré obsahujú najmenej 85% hrozna odrody Glera. O stupienok vyššie označenie Prosecco Superiore DOCG (napríklad Prosecco Superiore DOCG brut Hamšík Winery) môžu niesť vína pochádzajúce z kopcov medzi mestami Conegliano, Valdobbiadene a Vittorio Veneto, ktoré sa dnes nazýva jednoducho Valdobbiadene Prosecco Superiore, alebo vína produkované na kopcoch v blízkosti mesta Asolo označované ako Prosecco Superiore Bioldo Asolo DOCG. Na špičke kvalitatívnej pyramídy potom stojí Superiore di Cartizze, ktoré pochádza zo 107 hektárov viníc na kopci Cartizze a považuje sa za akési Prosecco „Grand Cru“, pričom jeho cena je veľmi podobná francúzskemu šampanskému.
Boom talianskeho Prosecca
V čom spočíva obrovský úspech Prosecca nielen u nás, ale na celom svete? Ešte pred dvadsiatimi rokmi si spotrebitelia vína mohli vyberať len medzi drahým francúzskym šampanským a iným druhmi sektov, ktoré sa všeobecne považovali za lacné alternatívy s neslávnou povesťou. Vtedy talianski výrobcovia zmenili svoj prístup a zo svojho Prosecca postupne vytvorili fenomén, ktorý vďaka skvelému terroiru a dlhej tradícii ponúka vysokú kvalitu za oveľa nižšiu cenu než francúzske šampanské, najmä z dôvodu jednoduchšej technológie výroby. Talianske vinárstva (napr. Astoria) boli zároveň schopné flexibilne zareagovať na raketovo rastúci dopyt a jeho produkcia vzrástla zo 150 miliónov fliaš v roku 2008 na viac než 625 miliónov v roku 2021.
Spôsob výroby
Na rozdiel od šampanského, ktoré sa vyrába takzvanou klasickou metódou, Prosecco sa zvyčajne vyrába alternatívnou metódou Charmat-Martinotti, pri ktorej druhotné kvasenie prebieha najmenej 30 dní vo veľkých nádržiach z nehrdzavejúcej ocele, a nie v jednotlivých fľašiach. Kvalitnejšie Prosecco kvasí dlhšie, až približne 9 mesiacov (Charmat Lungo). Pravidlá výroby oboch DOCG však umožňujú aj používanie tradičnej metódy sekundárneho kvasenia vo fľaši, v Taliansku známej ako Metodo Classico.
Klasifikácia Prosecca
Z hľadiska obsahu bubliniek sa Prosecco vyrába ako Spumante, teda šumivé víno, ktoré je najrozšírenejšie, alebo ako Frizzante, teda pološumivé alebo perlivé víno. Vína Frizzante majú vo fľaši tlak 2,5 až 3,5 barov, zatiaľ čo Spumante zvyčajne dosahuje 5 až 6 barov. Existuje aj Prosecco v tichej verzii (Tranquillo), vyrába sa však len v minimálnom množstve a je zvyčajne dostupné iba v Taliansku.
Čo sa týka obsahu zvyškového cukru existuje až šesť kategórií Prosecca – pomerne nová klasifikácia Prosecco Brut Nature (0 až 3 gramy zvyškového cukru na liter), Prosecco Extra Brut (0 až 6 g/l) a Prosecco Brut (0 až 12 g/l) – tie predstavujú veľmi suché, menej sladké vína, ktoré dokážu dokonale demonštrovať terroir, buket a štýl. O niečo sladšie kategórie sú Extra Dry (12-17 g/l) alebo Dry (17-32 g/l), ktoré boli pôvodne najpopulárnejšie, avšak dopyt i objem výroby v kategóriách Brut neustále rastie. Prosecco sa môže vyrábať aj vo verzii Demi-Sec (32 až 50 gramov zvyškového cukru na liter), táto však nie je veľmi rozšírená.
Ako sme už spomínali, základom Prosecca je odroda Glera. Podľa pravidiel pre Prosecco DOC a DOCG je však povolené, aby až 15% tvorilo víno pochádzajúce z odrôd Verdiso, Bianchetta Trevigiana, Perera, Chardonnay, Rulandské biele, Rulandské šedé alebo Rulandské modré, ktoré sa donedávna mohlo používať iba bez šupky, pretože Prosecco sa mohlo vyrábať iba ako biele víno. To sa rozhodnutím DOC konzorcia pre Prosecco v roku 2019 zmenilo a už v roku 2020 sa objavili prvé ročníky ružového Prosecca, v ktorej je povolených 10 až 15% Rulandského modrého.
Servírovanie Prosecca
Ak si chcete tento lahodný nápoj maximálne vychutnať, je dôležité dodržiavať dve hlavné zásady. Prvou dôležitou vecou je správna teplota - Prosecco by malo byť vychladené na teplotu 6 až 8°C, pričom túto teplotu treba udržiavať pomocou chladiacej nádoby naplnenej ľadom. Táto teplota pomáha zachovať osviežujúce arómy a chuť.
Okrem teploty je dôležité zvoliť aj správne poháre na Prosecco. Najčastejšie sa používajú tzv. “Flauty”, ktoré sú vysoké a úzke, čo pomáha udržiavať perlivú textúru a zachytávať arómy. Výber vhodných pohárov pomáha zvýrazniť vizuálny aj chuťový zážitok pri konzumácii Prosecca.
A čo je ideálne priniesť na stôl, keď si otvoríte kvalitné Prosecco? Prosecco je jemné víno a hodí sa k morským plodom, aromatickým syrom, sušenému mäsu a ovociu. Vďaka vysokej acidite dokáže Prosecco brut dokonale ladiť s maslovými a krémovými syrmi, ako napr. buffalo mozzarella, burrata, ricotta, gorgonzola alebo kozí syr. Rozhodne odporúčame pohár Prosecca vyskúšať so sladko-slaným predjedlom, napríklad s datľami zabalenými v prosciutte! Prosecco je však vynikajúce aj s ázijským jedlami, ako sú thajské rezance alebo sushi.
Záver
Prosecco sa vďaka svojim jemným bublinkám, osviežujúcej vôni a ľahkosti stalo obľúbeným po celom svete. Je to ideálny spoločník pri slávnostných príležitostiach, ale aj pri chvíľach relaxu s priateľmi a vždy prinesie do pohára radostnú atmosféru a vynikajúcu kvalitu. Je to jednoducho dokonalý sprievodca nezabudnuteľnými okamihmi!
